□ bílý jed
1.
zejména cukr, příp. sůl, bílá mouka
2.
droga bílé barvy (kokain, opium ap.)
Slovník spisovného jazyka českého (1960–1971)
1.
zejména cukr, příp. sůl, bílá mouka
2.
droga bílé barvy (kokain, opium ap.)
→ bílý I
Slovník spisovného jazyka českého (1960–1971)